Súrodenci Pitoňákovci kraľujú slovenskému curlingu. Ak by mali lepšie podmienky, odzrkadlilo by sa to aj na výsledkoch na medzinárodnej úrovni. Napriek tomu Slovensko reprezentujú už viac ako 20 rokov.
S metlami okolo kameňa sa Popradčania oháňajú lepšie ako podaktoré upratovačky. Ako 11-násobní majstri Slovenska sú štvornásobnou curlingovou raritou, ktorá púta pozornosť aj na európskych a svetových šampionátoch. František Pitoňák v rozhovore zaspomínal na úspechy, no veľmi otvorene hovorí aj o výzvach, motivácii a vízii pre slovenský curling.
Súrodenci Pitoňákovci ako 10-násobní majstri Slovenska. Zľava Pavol, František, Peter a Tomáš.
Vrátili ste sa z majstrovstiev Európy B-kategórie s bilanciou 1 víťazstva a 6 prehier. Ako by ste zhodnotili vaše výkony?
Úprimne, výsledkovo to nevyzerá oslnivo, ale treba povedať, že sme hrali proti tímom, ktoré majú profesionálne podmienky. Trénujú denne a majú za sebou stovky zápasov na špičkovej úrovni. My sme napriek tomu dokázali vyhrať nad Izraelom, ktorý mal v zostave aj naturalizovaných hráčov z Kanady. To je pre nás signál, že kvalitu máme. Chýba nám len viac tréningov na kvalitnom ľade. Hrali sme srdcom, bojovali do posledného kameňa a veríme, že s lepšími podmienkami by výsledky vyzerali inak.
Na Slovensku je iba jedna curlingová hala, aj to iba v Bratislave. Dá sa za takýchto podmienok vôbec konkurovať európskym tímom?
Je to extrémne náročné. Najbližšia hala je od Popradu vzdialená 350 km, čo znamená, že tréningy sú logisticky aj finančne veľmi náročné. Väčšina európskych tímov má halu v meste, trénujú denne. My sa spoliehame na improvizáciu – v zime robíme ľadovú plochu pri škole, aby sme aspoň udržali kontakt s kameňom. Napriek tomu sme 11-násobní majstri Slovenska, čo hovorí o našej odhodlanosti. Ak by bola hala v Poprade alebo aspoň na strednom Slovensku, verím, že by sme hrali úplne iný curling.
Tento rok sa menil systém, prvé dva tímy postúpili do majstrovstiev sveta B a zvyšné už budú hrávať MS C-kategórie. Zrušili sa ME nižších kategórií. Čo podľa vás prinesie Slovensku táto zmena?
Má to dve strany mince. Pozitívne je, že Slovensko sa konečne predstaví na majstrovstvách sveta. Síce v C-divízii, ale je to historický moment. Lenže, cesta na ME bude oveľa ťažšia, keďže sa tam dostane len 10 najlepších tímov z A-divízie MS. Myslíme si, že Slovensku bude trvať niekoľko rokov, kým sa prebojuje späť. My sa však nevzdávame. Práve preto sme do tímu zobrali Mareka Sýkoru, mladého talentovaného hráča, ktorému chceme odovzdať naše skúsenosti.
Na ME sa slovenským reprezentantom podarilo zvíťaziť len raz.
Na Slovensku ste rekordéri, vyhrali ste 11 titulov. Kde hľadáte motiváciu stále víťaziť?
Motivácia je v nás. Curling milujeme a berieme ho ako súčasť života. Máme podporu rodín, keďže aj naše manželky tiež hrávali curling. Vedia, čo to obnáša. A keď vidíme mladých hráčov, ktorí sa chcú učiť, to nás nabíja energiou. Chceme odovzdávať skúsenosti ďalej. Každý titul je radosť, ale najväčšia motivácia je vedomie, že reprezentujeme Slovensko a ukazujeme svetu, že aj malá krajina môže mať veľké srdce.
Ako sa zmenil curling v Európe počas 20 rokov?
Pred 20 rokmi bol curling v Európe amatérsky šport, dnes je to profesionálna disciplína. Tímy majú trénerov, psychológov, videoanalýzy, špičkové haly. My sme začínali na improvizovaných ľadoch, dnes hráme proti hráčom, ktorí majú za sebou tisíce hodín tréningu. Ale curling si zachoval jednu krásnu vec – je to šport, kde sa stretávajú generácie, kde rozhoduje taktika, presnosť a tímová súhra.
V tíme hráte štyria bratia a o generáciu mladší Marek Sýkora. Ako by ste sa charakterizovali jednou vetou?
Pavol je mozog celého družstva, stratég, ktorý vidí tri ťahy dopredu. Ja som taká hrubá sila pri zametaní, ale aj srdce tímu. Tomáš je stmeľovač kolektívu, veselá kopa, ktorá udržiava náladu. Peter ako univerzál zahrá všetko, čo treba. Marek je mladý, všestranný, budúcnosť slovenského curlingu.
Zľava Tomáš a Peter Pitoňákovci počas duelu na ME 2025 vo Fínsku.
Štyria bratia v curlingovom svete je rarita. V Amerike by už asi o vás natočili film. V čom je to výhoda a, naopak, nie je niekedy medzi vami ponorka?
Výhoda je to obrovská. Poznáme sa dokonale, vieme, čo si kto myslí, nepotrebujeme veľa slov. Na ľade sme ako jeden organizmus. Ponorka? Jasné, že občas sa pohádame, ale vždy to vyriešime rýchlo. Sme rodina, a to je naša najväčšia sila. A čo sa týka filmu, veríme, že raz príde. A určite to bude oscarový film!
Ak by ste mali vypichnúť jedno víťazstvo alebo turnaj, ktoré by to bolo?
Ťažké vybrať, ale medzi TOP 3 patria víťazstvo na ME C-kategórie 2010, jediné historické víťazstvo Slovenska v A-kategórii ME proti Taliansku v roku 2017, no a určite aj víťazstvo 8:7 nad Kanadou na MS double mixed 2011 v Minnesote, ktoré som vybojoval s manželkou Peťou.
O dva mesiace sa v Taliansku začína zimná olympiáda. Čo by Slovensko potrebovalo, aby mohlo zabojovať o účasť na tomto sviatku?
Jednoznačne infraštruktúru. Aspoň tri curlingové haly, a to na západe, v strede a na východe krajiny. Bez toho sa nedá konkurovať. Potrebujeme aj podporu zväzu, trénerov, systém práce s mládežou. Talent máme, chuť máme, ale bez ľadu to nejde.
Vo Fínsku si Pitoňákovci aj s Marekom Sýkorom pozreli skokanský areál v Lahti.
Ak by ste mali niekomu povedať, aby začal hrať curling, čím by ste sa ho snažili presvedčiť o výnimočnosti tohto športu?
Curling je šport pre každého, nezáleží na veku, výške či váhe. Hrajú spolu muži, ženy, mladí aj starší. Je to taktika, presnosť, tímová spolupráca. A hlavne, je to zábava! U nás v škole, keď urobíme ľadovú plochu, deti sa idú zblázniť. Curling spája ľudí a učí rešpektu. A to je v dnešnej dobe veľmi vzácne.
Zdroj: Gabriel Kopúnek, sport24.pluska.sk,
Foto: Pitoňakovci archív